Dom pod hradom

  Meštiansky dom stojí v bezprostrednej blízkosti mestského hradbového múru a jeho polkruhovej bašty mimo ústredného námestia. Stavba sa označuje rôznymi spôsobmi, časté sú najmä pomenovania: "dom ležiaci pri mestskom múre" (an der Stadtmauer gelegen), "pod zámkom" (unterhalb des Schloss), "pod zámockým kostolom" (unter der Schloss-Kirchen), "za latinskou školou" (hinter der Schullen), alebo podľa starého číslovania ako "dom č. 29".

  Stavba má stredoveký základ. V r. 1442 - 1443 dom pod hradom určite stál a mal pivnicu, čo vieme podľa zatriedenia domov M. Matunákom. V priebehu storočí dom vlastnilo viacero majiteľov. V 17.storočí (medzi rokmi 1622 a 1636) bola stavba prestavaná zo staršieho gotického domu, čo dokazujú aj zvyšky gotických okien. Stavbu od základu obnovili (grunt auf neu erbautes Haus), vytvorili klenby a nové schodiská. Zaklenuli prízemie a strednú chodbu poschodia lunetovými klenbami so štukovými pätkami, dekorovali ju rozetami, hrebienkami s omietkovými ľaliami. Z rovnakého obdobia pochádzajú i dva profilované drevené stropy (záklopové, trámové) na poschodí. Neskôr bol dom poškodený požiarom. V prvej pol. 18. stor. vznikli prístavby k mestskému múru (maštaľ, kôlňa). Podľa evidenčného registra z r.1856 bol dom zaradený do deviatej domovej triedy, mal šesť izieb a bol bez komory.

  Ide o "typicky kremnickú stavbu", resp. o stavbu charakteristickú pre celú oblasť banských miest. Vychádza z takmer štvorcového bloku, cez jej stred je vedená komunikačná os chodby, po jej stranách sú dvojice priestorov. Stavba už v prvej fáze mala suterén a dve nadzemné podlažia. Suterén sa nachádza iba pod časťou pôdorysu prízemia - pod východným traktom. Zrejme bol jedinou zaklenutou časťou objektu (valené kamenné klenby). Klenby prízemia sú mladšie. Riešenie fasád z neskororenesančnej vrstvy sa nezachovalo, zrušili sa pri úprave v 20. storočí, ktorej predchádzali nové prístavby k základnej hmote; no i tak sú interiéry objektu ukážkou riešenia neskororenesančného meštianskeho domu.