Mincovňa Kremnica


Anketa

Mapa stránok
 

Valid XHTML 1.0 Transitional

Valid CSS!

[Valid RSS]

späť


Umiestnenie pamiatky na mape Kremnice
GPS: 48.7051° SŠ, 18.9164° VD
 
Verejnosti sú prístupné priestory expozície "Raziareň mincí v premenách času" a podniková predajňa "Mincart".




História
 

 
Mincovňa Kremnica
 

 
História
 
Mincovňa - exteriér Mincovňa - exteriér Mincovňa - exteriér
Mincovňa - interiér Mincovňa - interiér Mincovňa - interiér
 
  Mincovňa Kremnica už 680 rokov vyrába mince a medaily, je tak jedným z najstarších takmer nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. V roku 1328 (pravdepodobne už krátko predtým) v baníckej osade Cremnychbana v stredoslovenských horách vznikla mincovňa. Povolali sem odborníkov z Kutnej Hory, medzi nimi aj minciarov talianskeho pôvodu. V službách uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou začali vyrábať mince, ktoré sa už o niekoľko rokov stali obľúbeným a vyhľadávaným platidlom nielen v Uhorsku, ale aj za jeho hranicami.
  Kremnické mince a najmä dukáty zohrali v hospodárskom vývoji Európy dôležitú úlohu. V 14. storočí produkovala kremnická mincovňa ročne odhadom 250 000 až 500 000 dukátov. Žiaľ, najväčšia časť tejto produkcie sa stratila v zahraničí. Kremnické zlaté mince, ktorých váha a zrno sa v priebehu stáročí nezmenili, boli spoľahlivým meradlom hodnôt a tvorili podstatnú súčasť kapitálu európskeho veľkoobchodu. Kremnická mincovňa patrila v 14. storočí nepochybne medzi najproduktívnejšie mincovne v Európe a v razbe zlatých mincí bola pravdepodobne na prvom mieste.
  V 15. storočí dostalo mesto Kremnica právo na kontrolu kvality zlatých a pravdepodobne aj strieborných mincí. Až do začiatku druhej polovice 17. storočia sa v Kremnici razili mince ručne. Obdobia stagnácie sa striedali s obdobiami rozkvetu. Pre nerovnomernosť ťažby zlatých kovov na strednom Slovensku vykazovala aj produkcia kremnickej mincovne značné výkyvy.
  Kremnická mincovňa tvorila dôležitú súčasť habsburskej finančnej politiky. Po prvej svetovej vojne zostali z mincovne len prázdne budovy. Zariadenie a zásoby drahých kovov odviezli do Budapešti. Nový československý štát nemal preto v prvých rokoch svojej existencie mincovňu. Predovšetkým vďaka úsiliu zamestnancov sa podarilo uviesť podnik do takého stavu, že sa už roku 1921 mohli začať raziť československé mince.
  Kremnica patrila po druhej svetovej vojne medzi najviac postihnuté mestá na Slovensku. Ťažké vojnové škody utrpela aj mincovňa, nemecké komando výbušninami zničilo zariadenie celej raziarne. V posledných desaťročiach sa realizovalo viacero rekonštrukcií a modernizácií. Mincovňa prešla prestavbami a zavádzaním nových technológií. Najmodernejšou súčasťou v historickej budove je raziareň euromincí, ktorá už produkuje prvé eurá. Od roku 2006 je návštevníkom k dispozícii aj expozícia mincovej techniky Raziareň mincí v premenách času.
  
Spracované podľa
knihy Kremnická mincovňa 1328 - 1978
a oficiálnej stránky Mincovne Kremnica.
hore


posledná aktualizácia: 06.05.2009

© ED 2006 - 2009