Dolná brána s Barbakánom

  Kremnica sa v stredoveku stala centrom staviteľskej a umelecko-výtvarnej činnosti v stredoslovenskej banskej oblasti, čo úzko súvisí s jej hospodárskym rozkvetom. Ako hlavné banské kráľovské mesto získavala svoj majetok hlavne z ťažby zlata, striebra a razby mincí - dukátov známych po celej Európe.

  V polovici 14. stor. vyrástla pod mestským hradom nová štvrť. Bolo tu plánovite založené 4,5 hektárové námestie s pravidelným obdĺžnikovým pôdorysom s domami patricijov. Budovy rozostavané okolo ústredného priestoru námestia boli ohradené hradbami, ktoré symbolizovali, že mešťan sa stal pánom Kremnice. Budovanie mestského opevnenia sa datuje do 2. polovice 14. stor. V období tureckých nájazdov boli hradby zvýšené, spevnené a dobudované, čo prispelo k tomu, že Kremnica nebola nikdy dobitá.

  Do mesta sa vstupovalo tromi bránami, na severe od Turca Hornou bránou, na juhu na ceste zo Šášova Dolnou, na východnej strane Bystrickou tzv. Malou (Tűrl). Brány boli dôležitou súčasťou mestského opevnenia, mali tvar vysokých niekoľkoetážových veží. V prízemí bol priechod chránený silnými vrátami, padacím roštom a padacím mostom.

  Obranu zabezpečovali aj múry stredovekého opevnenia, pôvodne dosahujúce výšku 12 m, nadväzujúce na opevnenie mestského hradu. Sú v nich dômyselne rozmiestnené štrbinové a kľúčové strieľne. Múry vhodne využívali prírodné podmienky, stúpajúci terén i korytá oboch potokov, ktoré boli pred Dolnou bránou spojené umelým korytom, aby posilnili najcitlivejší vchod do mesta. V súčasnosti je sútok potokov zakrytý dlažbou ulice.

  Mestská rada sa na konci 19. stor. vo svojej nenásytnosti, resp. ako sa oficiálne uvádzalo „za účelom rozšírenia mincovne a v snahe o rozvoj priemyslu i dopravy na území mesta“, rozhodla zrúcať všetky tri brány a časť opevnenia. Horná a Bystrická brána boli nemilosrdne zrovnané so zemou a dnes ich poznáme len z fotografií či obrazov. No skaza našťastie nebola dokončená. Vďaka maliarovi Vojtechovi Angyalovi, ktorý bol v tom čase členom mestskej rady, sa asanácia Dolnej brány s barbakánom neuskutočnila. Brána zostala stáť a stojí až dodnes. Na mieste, kde pôvodne stála Horná brána sa v súčasnosti na vozovke nachádza inou farbou dlažobných kociek vyznačený pôdorys.

  Stavebný vývoj komplexu Dolnej brány je zložitý. Staršia vnútorná brána z polovice 15. stor. je vybudovaná v jednoduchšom stavebnom štýle. Vonkajšia brána - barbakán bola vybudovaná v r. 1539 za vlády kráľa Ferdinanda (jeho reliéf je umiestnený zo severnej strany budovy) ako súčasť protitureckej obrany mesta.

  Obe stavby sú kamenné veže s priechodmi, vonkajšia je z obranných dôvodov postavená šikmo na os vnútornej. Barbakán má dva priechody väčší s polkruhovito zakončeným gotickým portálom pre povozy a menší so sedlovým portálom pre chodcov. Po stranách väčšieho portálu sú umiestnené kamenné reliéfy zobrazujúce banícke a minciarske nástroje. Nad portálom je na štyroch kamenných konzolách upevnený polvalcový renesančný arkier.