Začiatok osídlenia Kremnických vrchov sa nedá presne datovať. Isté ale je, že ľudí sem priťahoval lesk a hodnota zlata. Najstarším písomným dokladom je udelenie mestských privilégií 17.11.1328 Karolom Róbertom z Anjou osade Cremnychbana. Názov uvedený v listine privilégií napovedá tomu, že v okolí Kremnice sa vzácne kovy dolovali už pred rokom 1328. Dlhú dobu bola Kremnica nazývaná hlavným banským kráľovským mestom.
História a sláva mesta je okrem ťažby zlata a striebra spojená aj s razbou mincí. Mincovňa má takmer 700-ročnú históriu. Minciari tvorili popri baníkoch hlavné výrobné odvetvie v Kremnici, boli to v podstate umeleckí remeselníci, ktorí mali početné kráľovské výsady.
Dominantou Kremnice je areál mestského hradu. Jeho súčasťou sú: kostol sv. Kataríny, severná veža, románsky karner, zvonová veža, radnica, južný vstup s farskou vežou, banícka bašta. Turisticky atraktívne je námestie s barokovou fontánou a morovým stĺpom sv. trojice. Okolo historického centra sa zachovalo stredoveké opevnenie mesta. Interesantné sú aj interiéry domu č. 3 a domu komorského grófa, ktoré sú jedinečné tzv. diamantovou klenbou.
V meste a blízkom okolí sa pravidelne konajú zaujímavé akcie. Veľká väčšina z nich je sústredená na letné obdobie (Dobýjanie kremnického hradu, Kremnické gagy - festival humoru a satiry, Kremnický hradný organ, Hudba pod diamantovou klenbou). Medzi tradičné zimné podujatia už mnoho rokov patrí pretek Biela stopa alebo vtipná rozlúčka so snehom Veľkonočné vajce. V roku 2008 Kremnica oslavuje 680. výročie udelenia mestských privilégií.
Spracované podľa Teodor Lamoš: Vznik a počiatky mesta Kremnice
a ďalších materiálov.
|